Diskuse » Tramvaje a metro » Všeobecná tramvajová diskuse | « předcházející | další » |
Všeobecná tramvajová diskusedolů |
hledání | obrázky (odtud | na mapě) | strom | 3 hod. | 1 den | týden | vzhled | nápověda odhlášení | přihlášení | úprava profilu | registrace | seznam uživatelů | moderátoři |
diskuse | posl. autor | příspěvků | stran | posl. příspěvek | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Archivy starších příspěvků
|
|
|||||||||
Předchozí roky: 2018 | 2017 | 2016 | 2015 | 2014 | 2013 | 2012 | 2011 | 2010 | 2009 | 2008 | 2007 | 2006 | ||||||||||
![]() |
Archiv diskuse Všeobecná tramvajová diskuse do 15. 4. 2019 | Omh | 60 | 1 | 15. 4. 2019 09:42 | |||||
![]() |
Archiv diskuse Všeobecná tramvajová diskuse do 04. 8. 2020 | David_pecina | 60 | 1 | 04. 8. 2020 21:22 |
autor | příspěvek |
---|---|
Kalanis
|
|
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 2290 Registrován: 12-2006 ![]() |
Takže z Března do Lovečkovi a Úštěka se Zubrnickýma ![]() ![]() ![]()
Doprava nebo něčí kapsy? Je to jedno - tunely jako tunely... K-Report do mobilu
|
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 42 Registrován: 7-2009 |
„Tramvaj“ (trolejbus) ve francouzské Nancy. https://www.youtube.com/watch?v=A3bJeQrmRL0 |
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 1073 Registrován: 7-2010 ![]() |
✨ Nominacemi startuje 4. ročník oblíbené ankety 🏆. Letos se bude hlasovat o nejhezčí vánoční 🎄 tramvaj 🚋 i trolejbus 🚎 Budu rád za vaše nominace do ankety. Výzva! Nominujte Vánoční tramvaje a trolejbusy do letošního ročníku tradiční ankety http://mhd86.cz/2020/12/01/vyzva-nominujte-vanocni-tramvaje-a-tro lejbusy-do-letosniho-rocniku-tradicni-ankety/
► www.MHD86.cz ◄
![]() ► www.OMH86.cz ◄ ![]() |
Roman_j
|
|
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 128 Registrován: 3-2009 ![]() |
Původ slova "tramvaj". trám (=pražec) + way (dráha); celkem tedy kolejiště. Význam se časem posunul i na vozidlo, tedy na tramvaj. Zdroj: https://www.televizeseznam.cz/video/uzliky-na-jazyku/tramvaj-naze v-prekvapive-souvisi-se-slovem-tram-285172
www.revisor.cz - odznaky, předpisy, a jiné
|
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 2404 Registrován: 11-2012 ![]() |
Velice dobrý pořad, občas se dívám. A ta šalina na koncu mě též dostala.
Její veličenstvo princezna Ája II. při výuce hraní na klávesy.
|
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 18 Registrován: 4-2020 |
Vedel by mi niekto objasniť, že ktorá konepcia je prívetivejšia ku koľajovému zvršku? Či je to Kurzgelenkwagen (dynamicky otočné podvozky) alebo hocičo iné s plne otočnými podvozkami? Ja osobne mám za to, že plne otočné podvozky sú proste šetrnejšie, ale už som sa stretol aj s "pravdou", že dynamicky otočné podvozky šetria trať viacej. |
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 5206 Registrován: 7-2003 ![]() |
Otočný kmitaj a likvidujou přímý úseky. Pevný zežerou oblouky.
8bity vseho sveta spojte se .
|
dopravopat
|
|
Neregistrovaný host |
To sa nedá tak ľahko generalizovať. Záleží od profilu kola, stavu tratí, geometrie, konkrétneho prevedenia otočného podvozku, resp. "pevného" podvozoku, vedenia dvojkolia, akosti chodu atď atď... Otočné podvzoky vedia žrať rovné úseky, to je pravda, ale nie je je to ich konštrukčnou vlastnosťou. Zato pevné podvozky žerú oblúky takmer všade, kde tie oblúky v kombinácii s profilom kola neboli budované pre pevné podvozky multigelenk tramvají. Typickým príkladom je prevádzka kde sa desaťročia prevádzkujú tramvaje s otočnými podvozkami a "úzkymi" kolami. Na nich budú pevné podvozky multigelenkov, obzvlášť pri oblúkoch bez prechodníc (však otočný podvozok ich nepotrebuje - čo síce nie je pravda, ale otočný podvozok "strpí" aj oblúk bez prechodnice), vyžierať koľajnice. O jazykoch výhybiek budovaných pre tramvaje s otočnými podvozkami nehovoriac. Novo budované tramvajové systémy, ktoré sú koncipované pre vozidlá koncepcie mulitgelenk a majú patrične nastavené technické parametre, môžu mať aj s pevnými podvozkami dobré výsledky. Nielen čo sa životnosti týka, ale aj bočných zrýchlení. To ale neplatí pre desaťročia staré prevádzky. Tam multigelenk spravidla znamená vyžieranie koľajníc, zníženie komfortu a predraženie údržby. Lenže technické podmienky pre nové vozidlá často neurčujú odborníci, ale politici, resp. politické tlaky, ktorých výsledkom je v tom lepšom prípade vytriezvenie a investovanie do infraštruktúry, aby nové tramvaje mohli jazdiť. |
dopravopat
|
|
Neregistrovaný host |
"Dynamicky otočné" je dosť vágna definícia. Pravda je, že "dynamicky otočné" môže znamenať niečo podobné ako medzipodvozkovú väzbu na železničných vozidlách. Prakticky sa pri vjazde do oblúku vďaka väzbe následný podvozok "správne postaví" aby mal hladký a plynulý prejazd = nižšie opotrebenie. Teoreticky. Prax a teória sú často dve odlišné veci. Najmä ak je prax daná realitou tratí, ktoré majú rôzne poruchy tzv. geometrickej polohy koľaje. Plus rôzne špeciality mestských dráh s úzkymi kolami ako sú plytké srdcovky a dlhé nájazdové rampy k nim, umiestnené v oblúku + konkrétny stav a profil kola u konkrétneho vozu. Voz tesne po presústružení kolies sa môže chovať úplne ináč ako ten istý voz tesne pred reprofiláciou. Záleží aj od toho, či ide daným úsekom výbehom, alebo so zadanou jazdou. Svoje urobí aj prípadná funkčnosť/nefunkčnosť mazacieho zariadenia, teplota, prípadný bordel v žliabkovej koľaji (ideálne piesok zmiešaný s mazivom = ideálna abrazívna hmota)... Veľká železnica mnohými z menovaných netrpí, najmä však nemá také malé polomery oblúkov. Takže "pevný podvozok" znáša spravidla oveľa lepšie. |
dopravopat
|
|
Neregistrovaný host |
dodatok k medzipodvozkovej väzbe: Prakticky na železnici, teoreticky na tramvaji. Lebo prax je v prípade tramvaje iná než na železnici, lebo dôvody. Snáď som to už napísal lepšie. Veľkú úlohu hrá v prípade tramvaje aj rázvor náprav. |
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 1077 Registrován: 3-2013 |
Ad Pvvs: Rád bych se zeptal, jak moc je od otočných podvozků "vyžraná" po skoro 30 letech brněnská trať na Renneské. Nebo třeba úseky do Modřic. Zato hlavy kolejnic v obloucích mízi před očima. |
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 19 Registrován: 4-2020 |
dopravopat: Tými dynamicky otočnými podvozkami som myslel napr. Avenio, KT4, GT4 a takéto podobné koncepcie. Jendoducho čo článok to podvozok (Kurzgelenkwagen). Vo všeobecnosti sa o nich totiž hovorí, že sú menej šetrnejšie ku koľajniciam ako s plne otočnými podvozkami. Ale v inej diskusii na imhd ma jeden diskutujúci vyslovene presviedčal, že Kurzgelenkwagen je proste lepší ako vozidlo s plne otočnými podvozkami a že som sa tým ešte neviezol, tak nemôžem vedieť, čo je pravda (niečo na takýto spôsob). Ale tak žiaden iný zdroj neuvádza, že by bol Kurzgelenkwagen ku dráhe vo všeobecnosti prívetivejší ako napr. Artic. Všade je uvedený práve opak (nie len teória, ale aj reálne situácie z praxe). |
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 8815 Registrován: 2-2006 ![]() |
Vozidla s otočnými podvozky jsou v přímé víc náchylné k vlnivému pohybu, takže tam k určitému bočnímu opotřebení hlav kolejnic dochází, ale není to ani z desetiny tak dramatické jako vykusování oblouků vozidly s podvozky pevnými.
Pravda zvítězí, ale dá to fušku...
Informace uvedené v příspěvku pocházejí výhradně z veřejných zdrojů a mohou, ale nemusí vyjadřovat názor autora příspěvku. Na trolly se nereaguje !!! Káemovi 29.10.2020 konečně vyšla věštba. Halelůjá... ![]() |
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 1078 Registrován: 3-2013 |
Mám dojem, že jsou na přímé trati problémy i se starými dvounápravovými vozy s pevným podvozkem, pokud mají kuželový profil jízdní plochy. Boční pohyby jsou při jízdě velmi cítit. |
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 8816 Registrován: 2-2006 ![]() |
![]() "Mám dojem, že jsou na přímé trati problémy i se starými dvounápravovými vozy s pevným podvozkem, pokud mají kuželový profil jízdní plochy. Boční pohyby jsou při jízdě velmi cítit."
Pravda zvítězí, ale dá to fušku...
Informace uvedené v příspěvku pocházejí výhradně z veřejných zdrojů a mohou, ale nemusí vyjadřovat názor autora příspěvku. Na trolly se nereaguje !!! Káemovi 29.10.2020 konečně vyšla věštba. Halelůjá... ![]() |
dopravopat
|
|
Neregistrovaný host |
Kubo: Problém je v tom, že medzi jedným druhom otočného podvozku a iným druhom otočného podvozku môžu byť zásadné rozdiely. Príklad: Úzkorozchodné podvozky ČKD pre metrový rozchod v Bratislave na T3 musia na reprofiláciu po nabehnutí istého počtu km. Podvzoky SKD Trade pod T3P 7791 https://imhd.sk/ba/galeria-media/156211/7791-s-podvozkami-od-firm y-SKD?ghv=350&ref=ba%2Fvozidlo%2F350%2F%25C4%258CKD-Tatra-T3-7791 majú oveľa lepšie vedenie dvojkolia, ako aj primárne vypruženie vinutými pružinami (viď foto). Čo som sa pýtal v ústredných dielňach, tak ten 7791 musí na reprofiláciu po dvojnásobnom nájazde km v porovnaní s vozmi so starými ČKD podvozkami. To, že sa menej vyžierajú okolky asi bude znamenať že sa menej vyžierajú aj koľajnice. Materiál obručí by mal byť identický, aj keď to som si neoveroval. Identický je aj priemer kola. Iste nájdeš v praxi prípady, kedy otočný podvozok konkrétneho typu bude na konkrétnej sieti pri porovnaní s konkrétnym typom "dynamicky otočného podvozku" na tom lepšie. Iste nájdeš aj prípady, kedy bude na tom horšie. Porovnávame podvzoky s rovnakým priemerom kolesa? Iste, dá sa jednoducho spočítať úbytok materiálu na kole. Ale sú obruče z rovnakého materiálu? Mazania okolkov sú na vozidlách? Ak áno, akých a v akom pomere? Alebo sú mazané oblúky? Proste kopa detailov. Bez znalostí sa nedá paušálne povedať ktorý podvozok je lepší. Každá prevádzka má svoje špecifiká. Čo platí v jednom meste, nemusí platiť v druhom. Osobne považujem otočný podvozok a "dynamicky otočný" za porovnateľné, čo sa vplyvov na trať týka - z pohľadu životnosti, resp. účinkov na trať. Pevný podvozok považujem principiálne za nevhodný pre mestské dráhy s typicky malými polomermi oblúkov, úzkymi kolami, plytkými srdcovkami. Pevný podvozok býva spravidla oveľa horší než podvozok otočný, či už voľne otočný alebo "dynamicky otočný". Určiť či je lepší voľne otočný alebo "dynamicky otočný" podvozok je už ťažie a závisí od množstva faktorov. Demon3: Záleží od rázvoru, profilu kola, použitej koľajnice. Ten istý otočný podvozok s tými istými kolami môže v priamej koľaji vyžierať koľajnice NT1 (myslené opotrebovávať boky hláv koľajníc) a v priamej koľaji s koľjanicami S49 ísť bez vyžierania, t.j. mať "sinusový beh" bez toho aby sa dotýkal bokov hláv koľajníc. V závislosti od stavu trate ale môže platiť aj opak, prípadne môže vyžierať bez ohľadu typ koľajnice alebo nevyžierať bez ohľadu na typ koľajnice. TMB: Kuželový profil je dosť vágny opis. Dôležitý nie je iba samotný kužel alebo jeho absencia, ale aj prechodová krivka medzi kuželovou/valcovou časťou a okolkom. Ako moc táto krivka "spolupracuje" s koľajnicami, ktoré sú v sieti použité? Aké koľajnice a v akom pomere mám na sieti? Ak táto krivka zodpovedá profilu UIC-ORE a v sieti sú "železničné" koľaje S49, potom by v priamej koľaji nemalo dochádzať k vyžieraniu. Ak dochádza, tak to bude asi dosť blbou konštrukciou podvozku, ktorý nemá dobré vedenie dvojkolia, alebo je to vymlátenými silentblokmi, resp. tiahlami, resp. nesprávnym rozmerom oblíkov, prípadne hraníkov a pod. (záleží od konrkétnej konštrukcie podvozku - je jedno či pevného alebo otočného). To, že podvozok vyžiera môže byť aj jeho nesprávnym uchytením, zohnutým otočným čapom, prípadne poškodenými kĺbmi pri kĺbovom vozidle, ktoré jeden článok vozidla "tlačia" na jednu stranu a druhý na druhú a pod. |
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 20 Registrován: 4-2020 |
dopravopat: Samozrejme, že to záleží od mnohých faktorov. Jasné, že záleží na tom, aké je vedenie dvojkolia pri danej konštrukcii podvozku. Podvozok, ktorý nemá dobrú konštrukciu, bude opotrebovávať trať (samozrejme aj samotné kolesá) vždy, ale keď je plne otočný, určite je opotrebenie menšie. Napr. pri tých starých ČKD podvozkoch je opotrebenie menšie ako pri pevných podvozkoch ForCity, či? Ja som hlavne narážal na fakt, že Kurzgelenkwagen je niečo medzi obyčajným vozidlom s otočnými podvozkami a Multigelenkwagen. Pri otočnom podzvozku pri vjazde do zátačky je o dosť menší uhol nábehu, ako pri Multi- a Kurzgelenkwagen. A ešte treba pripočítať aj nápravové tlaky. Neviem si proste predstaviť žiadnu prevádzku, kde by bol Kurzgelenwagen šetrnejší k trati ako obyčajné vozidlo. Príklad môžu byť prevádzky ako Gotha, kde radšej nakúpili ojazdené GT6 ako KT4, lebo boli k trati šetrnejšie. Samozrejme boli aj o dosť staršie, takže o nejaký ten čas museli byť nahradené. Ani Brémy na tom so svojimi GT4 neboli najlepšie. Tam však bol dôvod na vývoj takéhoto vozidla úplne iný, a to jest prejazdný profil. GT4 v Stuttgarte neberiem moc do úvahy, lebo ten sa konštrukciou viacej blíži obyčajnému štvornápravovému vozu s otočnými podvozkami. Avenio nemôžem moc posudzovať, nakoľko neviem presne, ako natáčanie článkov funguje. Či je v podvozkoch niečo, čo sa snaží ich udržať rovnobežne so skriňou, alebo sú medzi článkami vzduchové pružiny, ktoré články navzájom voči sebe celý čaš vyrovnávajú. Ozaj neviem. Viem ale, že v Brémach mali problémy aj s AEG GT8N. Takže preto sa mi nezdá, že by toto vozidlo bolo také dobré. |
dopravopat
|
|
Neregistrovaný host |
GT8N v Brémach mal nadmerné opotrebovanie na zadnom podvozku, lebo vodiči s ním "vymetali" výjazdy z oblúkov. Problém sa snažili vyriešiť mäkkými "hruškami", aby sa posledný článok ľahšie "vrtel" na podvozku. Problém to odstránilo iba čiastočne. Svoju rolu zohrala aj konštrukcia vozu, kedy sa navzájom pretláčali až 4 články miesto troch. To je aj dôvod, prečo GT8N boli jedine v Brémach prakticky identické s GT6N. Inde prevádzkované vozy GT8N-2 majú medzi 1. dvojicou a 2. dvojicou článkov prechodový most, aby sa každý pár vrtel samostane a nezívisle od toho druhého. Avenio je po kinematickej stránke totožné. V Gothe nakúpili ojazdené GT6 lebo ich potrebovali, ale už nejazdia. Rekonštruované a o nízkopodlažný článkok doplnené kusy GT8N jazdia dodnes, aj keď jeden z troch je asi ešte furt odstavený. A jeden kus vyšiel necelých 20 tisíc Euro, čo je prakticky zadarmo. No boli by hlupáci keby to nekúpili. Ináč kupovali aj vyradené KT4 z Erfurtu, pričom dva kusy kúpili v roku 2016, po vyradení Düwagov GT6. Takisto kúpili z Bazileja 6 ks Be 4/8, tiež rekonštruované a čiastočne nízkopodlažné. Okrem toho majú pojazdných 15 ks KT4. |
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 21 Registrován: 4-2020 |
dopravopat: Hej, v tých Brémach je to možné, naozaj neviem, akú to má kinematiku kĺbu. Viem len to, že je to úplne to isté ako Avenio. Tou Gothou som myslel to, že už v čase, keď zaobstarávali GT6 z Bochumu a Mannheimu, tak už vtedy mali možnosť kúpiť ojazdené KT4, ale nespravili to, lebo vysoké nápravové tlaky a natáčanie kĺbu podvozkom. Až keď GT6 neboli súce prevádzky, tak ich nahradili KT4. A ak narážaš na obojsmerné GT6, ktoré potrebovali na linku 6, tak si myslím, že teraz to tiež nemajú vymyslené zle. Každopádne ďakujem za objasnenie situácie.![]() |
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 348 Registrován: 6-2016 |
VIDEO: Simulátor tramvaje za 15 milionů. Unikátní stroj jsme řídili v Ostravě (iDnes.cz) Známý novinář Matěj Smlsal si vyzkoušel jízdu na tramvajovém simulátoru v Ostravě. ![]() |
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 3975 Registrován: 3-2011 ![]() |
K vozovému parku TWSB Gotha 15 vozů KT4D z toho : - 2 obousměrné vozy Cegelec 316,317 - jeden vůz v přestavbě na Cegelec 306 - tři zrychlovače z Erfurtu 307,308,311 - vůz 315 Cegelec z Erfurtu - vůz 303 původní KT4D Gotha s výzbrojí Kiepe - zbytek Cegelec 304,309,310,312,313,314,319 V provozu dva vozy GT8N, z toho jeden garantovaný v jízdním řádu. Jakmile skončí Corona situace, půjde do provozu první vůz ze Švýcarska a jak se budou postupně uvádět do provozu, tak skončí vozy GT8N. A pravděpodobně jako první dva vozy KT4D půjdou pryč 303 a 315. A provoz KT4D vozů bude určitě ještě za deset let, takže kdo chce přijet, tak má ještě čas ![]()
Nejlepší tramvaje jsou tramvaje Tatra.
![]() |