Diskuse » Tramvaje a metro » Tramvaje Tatra typů T a K | « předcházející | další » |
Tramvaje Tatra typů T a Kdolů |
hledání | obrázky (odtud | na mapě) | strom | 3 hod. | 1 den | týden | vzhled | nápověda odhlášení | přihlášení | úprava profilu | registrace | seznam uživatelů | moderátoři |
diskuse | posl. autor | příspěvků | stran | posl. příspěvek | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Archivy starších příspěvků
|
|
|||||||||
Předchozí roky: 2019 | 2018 | 2017 | 2016 | 2015 | 2014 | 2013 | 2012 | 2011 | 2010 | 2009 | 2008 | 2007 | 2006 | ||||||||||
![]() |
Archiv diskuse Tramvaje Tatra typů T a K do 25. 4. 2020 | Kubo | 60 | 1 | 25. 4. 2020 23:07 | |||||
![]() |
Archiv diskuse Tramvaje Tatra typů T a K do 08. 5. 2020 | Mahel | 60 | 1 | 08. 5. 2020 09:18 | |||||
![]() |
Archiv diskuse Tramvaje Tatra typů T a K do 30. 12. 2020 | Mkzb | 60 | 1 | 30. 12. 2020 18:33 | |||||
![]() |
Archiv diskuse Tramvaje Tatra typů T a K do 04. 7. 2021 | Mahel | 60 | 1 | 04. 7. 2021 22:24 | |||||
![]() |
Archiv diskuse Tramvaje Tatra typů T a K do 15. 7. 2022 | dopravopat | 60 | 1 | 15. 7. 2022 19:36 | |||||
![]() |
Archiv diskuse Tramvaje Tatra typů T a K do 16. 11. 2022 | dopravopat | 60 | 1 | 16. 11. 2022 18:15 |
autor | příspěvek |
---|---|
Boris
|
|
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 3725 Registrován: 6-2002 ![]() |
Takhle to vypadá. Je to na "gumovém" spojení rámu. Na protější straně je převodovka a směrem ke kolu nápravové ložisko, a tam taky není kam by se kolo potlačilo, se zúžením rámu by se muselo navíc upravit vypružení pod kolébkou, takže mi z toho vychází, že rozchod prostě zmenšit nejde. Pak je tu ještě jeden otazník - a sice proč se vozy K5 zkoušely na normálním rozchodu v Praze, když byly do Káhiry dodávány s podvozky úzkorozchodnými? Jistě by byl možný zkušební provoz v Liberci nebo Bratislavě, ale z nějakého důvodu toho buď nebylo třeba, nebo to nebylo možné. Tuší někdo, kam mířím? (Příspěvek byl editován uživatelem boris.) |
dopravopat
|
|
Neregistrovaný host |
Boris: Zaujímavé!!! Čo sa brzdových pák týka, tak tam problém nevidím. Je vidno, že ich uchytenie je na jednej strane zalomené, aby nekolidovalo s rámom. Neviem ako to presne vyzerá s kolískou (na ktorej sú uchytené trakčáky), ani vzájomnú vertikálnu polohu polrámov voči motorom. Ale možno tam je nejaká kvázi "príprava" na prerozchodovanie na 1000mm. Musel by som ten podvozok vidieť na vlastné oči. Žeby Káriha mala rozchod iný ako 1000mm? Myslíš 1067? Alebo napr. 1030 (rozmrdané trate?). |
Boris
|
|
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 3726 Registrován: 6-2002 ![]() |
Vzhledem k tomu, že ta převodovka nešla zúžit, tak nemohl jít ani zúžit rozchod, snad na nějakých pár mm (dejme tomu zúžením okolků), čili vyvstává otázka, jaký byl skutečný rozchod v Káhiře v době, kdy tam uvedli do provozu PCC z Los Angeles. Nebo měli okolky jenom na jedné straně? |
dopravopat
|
|
Neregistrovaný host |
Práve som pozeral všetky možné fotky. Snažím sa nájsť rozdiel medzi 1000mm a 1067mm podvozkom ČKD, ktorý by som mohol spatriť aj na K5AR oproti našim K2. Na mizerných fotkách K5AR z prevádzky je z podvozkov vidno málo, ale aj to málo ktoré vidím, vyzerá na 1000 mm rozchod. Porovnávať podvozky KT4 pre 1000/1067mm som skúšal ako referenčné, ale samotné KT4 mali rozdiely v uchytení tlmiča, konkrétne v dĺžke spodnej "konzoly", či bola zalomená alebo nie. Najlepšie je to vidno tu: KT4 v Liepāji: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/a1/KT4-229_%2820 13%29.JPG https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/2a/KT4-237 _%282013%29.JPG/1920px-KT4-237_%282013%29.JPG Lenže KT4 v Tallinne majú tlmič pod väčším uhlom s krátkou konzolou. Predpokladám že kolíska vypruženia bola identická (nakoniec je rovnaká pre rozchody 1000 aj 1435mm) a soudruzi proste "natiahli" 1000mm podvozok do šírky bez toho, aby rozširovali kolísku (načo vyrábať niečo nové). V tom prípade by som očakával, že tlmič bude o čosi šikmejšie, ak je spodný čap v rovnakej vzdialenosti od polrámu. Možno zistili že je to vhodnejšie a neskôr začali dávať aj na podvozky 1000mm pod KT4 o niečo dlhšiu konzolu, aby bol tlmič šikmejšie. To je všetko iba moja špekulácia. Pozeral som ako som mohol, či na K5AR uvidím tlmiče šikmejšie ako poznám z Bratislavy z K2. Nemôžem povedať že by som to na K5AR videl. Okrem toho podľa fotiek nemám pocit, že by bol rozchod 1067mm. Síce iba 6,7cm, ale ani do oka mi nepríde že by to malo byť o toľko viacej. |
dopravopat
|
|
Neregistrovaný host |
Šírka obruče môže klamať. Kto tam vidí koleso posunuté o 3,35cm voči polrámu? Kto ho tam nevidí? Ja pozerám na zalomenie rámu, pomer jeho výšky k šírke viditeľného zalomenia. Napíšte čo tam vidíte vy! Je to rovnaké alebo nie? Obrázky označené 1067 sú z LA, obrázky označené 1067 sú z Káhiry. |
dopravopat
|
|
Neregistrovaný host |
ERRATA: Obrázky označené 1000 sú z Káhiry. |
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 9504 Registrován: 2-2006 ![]() |
1067 má výrazně širší kola...
Pravda zvítězí, ale dá to fušku...
Informace uvedené v příspěvku pocházejí výhradně z veřejných zdrojů a mohou, ale nemusí vyjadřovat názor autora příspěvku. Na trolly se nereaguje !!! Káemovi 29.10.2020 konečně vyšla věštba. Halelůjá... ![]() |
Boris
|
|
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 3727 Registrován: 6-2002 ![]() |
Ta kola "1000" na fotkách jsou ale zřejmě kola Bochum nebo něco podobného. Originál kola v LA byla v provedení resilient i superresilient a používali monobloky s věncem šířky 103 mm. |
Brejšín
|
|
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 1307 Registrován: 5-2002 ![]() |
Mě to přijde, že mají šíleně "zprohnuté" kola ... to vypadá jak, kdyby použili původní osy a někdo jim "utopil" okolky na kole ... i ten náboj strašně přečnívá od kola ....
Asi jsem z jiného světa.
|
dopravopat
|
|
Neregistrovaný host |
Áno, kola sú odlišné. Preto som aj napísal "Šírka obruče môže klamať." Žiaľ, kvalitnejšie fotky PCC z Káhiry, kde by bolo vidno dobre podvozky, som nenašiel. Určite nejazdili s okolkami iba na jednej strane. Napíšem čo tam vidím ja (nechcel som to zatiaľ písať, aby som neovplyvnil ostatných): Podľa mňa je tam určite zmena rozchodu na 1000mm. Brejšín to presne vystihol, kolo je voči náboju "utopené" (vidno iba na prvej fotke) a subjektívne sa mi zdá že kolá sú voči rámu viac "zatlačené" smerom dovnútra. Samozrejme, môžem to vidieť preto, lebot o vidieť "chcem". Confirmation bias. Zdroje fotografií: https://www.flickr.com/photos/bear4922/albums/72157682117510606/w ith/33029202923/ https://www.flickr.com/photos/bear4922/albums/72157699967992464 Ak by v Káhire bol rozchod 1067mm, tak určite by to tak bolo aj uvedené v článkoch o ich systéme. Všetky stránky ale spomínajú že tá prevádzka bola na 1000mm rozchode, nenašiel som ani jeden zdroj, ktorý by tvrdil neičo iné. 1067mm mala iba časť nikdy nedokončenej (navyše dnes už prerozchodovanej) železnice, ktorá mala ísť z Káhiry až do Kapského mesta. https://www.flickr.com/photos/124446949@N06/28777422818 |
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 1575 Registrován: 3-2013 |
Myslím,že K5 zkoušeli v Praze, protože vyjet ze smíchovské vagónky na trať je nejmenší problém proti vagonování a přepravě jinam. A snad se nepletu, rozdíl K5 proti K2 je v úpravě elektrické výzbroje, což bylo lze zkoušet nezávisle na rozchodu. Kdyby bylo ověření na rozchodu 1000 mm nezbytné, samozřejmě převezt K5 by taky šlo - viz. zkrácená K1 coby funkční vzorek KT4. |
dopravopat
|
|
Neregistrovaný host |
Podvozky ČKD pre rozchod 1000mm boli v čase dodávok K5AR už overené, neviem čo by na nich ešte chceli/potrebovali skúšať. Chladenie trakčákov bolo aj tak zabezpečované mimo podvozkov a chýbajúce piesočníky tiež nemuseli skúšať. |
dopravopat
|
|
Neregistrovaný host |
Mňa by zaujímalo, či majú niekde v USA záznamy o vozni LARY 3107 anajmä jeho úpravách po vyradení a pred odpredaním. Ten totiž poslali ako prvý na skúšky do Káhiry. Predpokladám, že prerozchodovanie robili ešte v USA. Zdroj informácie je diskusia k obrázku https://www.flickr.com/photos/edk7/7518178914 The sale of Los Angeles PCC cars to Cairo, Egypt was announced by the Southern California Rapid Transit District in June 1965 after PCC 3107 had been sent to Cairo for trials. The value of the contract was $321,000 including 134 cars, spare parts and shipping charges. The Los Angeles PCC were in fine condition thanks to the superb maintenance, so it was a real good deal for Cairo Transport Authority, which used large fleet of different Belgium and local built trams at that time. At total, 65 cars of 1937/38 batch went to Cairo. In Cairo they were numbered into 1000-series, approx. 22 from 134 sold cars were used for spare parts in Cairo and never saw the regular service. The cars were shipped to Cairo in the MTA livery and they were repainted to green and cream colors in the CTA workshops. |
dopravopat
|
|
Neregistrovaný host |
https://trolleytuesdays.blogspot.com/2021/03/trolley-thursday-325 21-los-angeles.html 134 cars left were sold to Cairo, Egypt, where they worked on their meter-gauge system. Due to the differences in gauge, the wheels were machined from LA's 42 inches to Cairo's 39 inches, and all three classes of cars ("P"s, "P-2"s, and "P-3s" found gainful employment in the land of the Pharaohs. They were later joined, and replaced, by newer generations of PCCs proliferating across Europe at the time, whose PCC development never stopped thanks to manufacturers like Duwag of Germany and Tatra of Czechoslovakia. Mám pocit že tam bolo viac úprav ako len presústruženie kolies. Čiernobiely snímok od Borisa https://www.k-report.net/discus/obrazky/08/57/1490857.jpg možno ukazuje detail podvozku po prerozchodovaní na 1000mm. |
dopravopat
|
|
Neregistrovaný host |
Dovolil som si napísať komentár aj k tomu článku, kde som uviedol aj informáície od Borisa, ktoré tu napísal. Dúfam že sa tam niekto ozve. |
Boris
|
|
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 3728 Registrován: 6-2002 ![]() |
Ta černobílá fotka je původní stav na rozchodu 1 067. |
dopravopat
|
|
Neregistrovaný host |
Ešta ma napadlo jedno vysvetlenie: Zúženie rozchodu iba z jednej strany polrámu. Takže vo výsledku bol síce rozchod 1000mm, ale predná náprava a zadná náprava podvozku by nebežali v rovnakej stope, ak by sa podvozok vyviazal, položil na rovnú zem a tlačil dopredu, pričom by sa odvaloval po okolkoch. Pri dĺžke rázvoru a vedení okolkami to možno na prvý pohľad nie je vidieť (na fotkách z prevádzky), ale podvozok by išiel šikmo aj v priamej trati. Samozrejme by to žralo okolky aj koľajnice. To, čo som práve opísal, je síce absolútna hovadina (a podľa mňa by to na fotkách vidno bolo), ale určite by to bolo prevádzkovo skôr akceptovateľné, ako mať okolky iba z jednej strany podvozku. |
dopravopat
|
|
Neregistrovaný host |
"Utopené" kolá na nábojoch. V Alexandrii zužovali rozchod o 60mm, v Káhire o 67mm. Predpokladám, že v oboch mestách ostali pôvodné nápravy. Podľa mňa sú kolá podobne "utopené" ná náprave. |
Boris
|
|
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 3729 Registrován: 6-2002 ![]() |
Alexandria zužovala normální podvozky B-2 s nápravou o 60 mm delší na rozchod, pro který byly tyto podvozky původně konstruovány, zatímco podvozek B-1 byl konstruován na rozchod 1 067 mm s maximálním využitím prostoru. |
dopravopat
|
|
Neregistrovaný host |
Boris: Súhlasím. Mimochodom, máš knihu "PCC - The Car That Fought Back" z roku 1980? |
dopravopat
|
|
Neregistrovaný host |
Obrázok knihy |
Boris
|
|
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 3730 Registrován: 6-2002 ![]() |
Samozřejmě, mám i druhý díl PCC From Coast to Coast ale i jiné knihy a samozřejmě různé materiály TRC. |
dopravopat
|
|
Neregistrovaný host |
A ani v tej knihe to nie je opísané? Ja som ju konečne našiel a kúpil (z nemecka, takže EÚ), príde mi možno za týždeň. |
Boris
|
|
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 3732 Registrován: 6-2002 ![]() |
Takové detaily bohužel nikdo neřeší. |
dopravopat
|
|
Neregistrovaný host |
Vybral som páry fotografií, na ktorých porovnávam znova. Úpravy fotiek z webu (zdroj vyššie uvedený): jas/kontrast, veľkosť, otočenie. |
Boris
|
|
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 3743 Registrován: 6-2002 ![]() |
Takže rám beze změny? |
dopravopat
|
|
Neregistrovaný host |
Vyzerá to tak. Uvidíme keď sa podarí premerať podvozok, resp. medzery ako aj hrúbku a tvar pôvodných okolkov. Možno že sa to tam zmestilo bez úprav rámu. Neviem aký profil kola v Káhire mali, vedel by niekto pokukať v archívoch ČKD akú hrúbku kola a aký profil mali K5AR keď tam išli? Zrejme bol podobný ako na PCC. |
dopravopat
|
|
Neregistrovaný host |
A keď už sme pri archívoch ČKD, aké sú podvozky ČKD pre 1067mm? Majú rovnaké polrámy ako metrové a rozdiel je iba v tvare kola a nasadení obručí, alebo sú širšie? https://imhd.sk/ba/galeria-media/2/Gal%C3%A9rie-vyh%C4%BEad%C3%A1 vanie/156144/Stredn%C3%BD-podvozok-pre-elektri%C4%8Dku-K2S Keď sa v BA testovala Škoda 06T, tak Škodovka iba prezula obruče, pre zmenu rozchodu 50 mm. Lenže Škodovka ten podvozok určite vyvýjala aj pre metrový rozchod, len to nikto od nich nekúpil. Mysleli aj konštruktéri v ČKD na to, že keď už kreslia metrový podvozok, tak by ho navrhli tak, aby išiel ľahko (bez nutnosti upravovať výkres rámu) upraviť na rozchod 1067mm? Predpokladám, že aj rámy pre rozchod 1524mm sú identické s podvozkami 1435mm. Pri 1450 (Drážďany) som si dokonca celkom istý, keďže je to iba 7,5mm z každej strany. |
Boris
|
|
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 3744 Registrován: 6-2002 ![]() |
Drážďany jsou 1458, 1450 je Lipsko. Vlastní provedení podvozků je shodné s 1435, ovšem vyráběly se delší nápravy, aby byla zhruba dodržena délka nalisování nábojů kol. Podvozky 1524 mají odlišné rámy. Převodovky mají delší obě nohavice a tím je zvětšená rozteč podélníků, takže i všechny prvky, na kterých sedí příčníky, vypružení a vedení kolébky, jsou navařené na jiných místech. Jak píše dopravopat v dalším příspěvku, ty rozchody Dresden a Leipzig jsou opačně, než píšu nahoře. (Příspěvek byl editován uživatelem boris.) |
dopravopat
|
|
Neregistrovaný host |
Podľa Wikipédie je Leipzig 1458mm a Drážďany 1450mm. A pozeral som fotky z Tallinnu, čo som našiel na internete. Mám pocit, že rámy podvozkov 1067mm sú odlišné od rámov v Bratislave, lebo kolá vyzerajú byť v rovnakej vzdielenosti od vonkajšieho rámu. Rozsah úprav bude asi podobrný ako pri úprave 1435mm na 1524mm. |
Boris
|
|
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 3745 Registrován: 6-2002 ![]() |
S tím rozchodem si sypu popel na hlavu. Moje chyba. |
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 240 Registrován: 3-2009 ![]() |
Ještě se vrátím k záhadným bednám u kloubu K5AR. Článek ve Světě železnice uvádí: Vnitřní osvětlení bylo zářivkové, s předřadnými odporníky zářivek, umístěnými na střeše ve zvláštním krytu, aby nebyla zvyšována teplota uvnitř vozu odpadním teplem. Zároveň je tam několik fotek, kde jsou odporníky vidět: |
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 2365 Registrován: 10-2005 ![]() |
Zdravím vás. Proč se vlastně tramvaj T6A5 nedostala do více provozů, například Plzeň nebo Olomouc? Tehdy nebyl zájem o nový vůz nebo samotné ČKD nechtělo dodávat vozy do menších provozů? Nebo je to celé jinak?
Punk's not dead!
![]() ![]() |
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 1455 Registrován: 5-2009 ![]() |
Spíš nebyl takový zájem. Všichni v té době pokukovali za tramvajích ze západu, proti kterým byla T6A5 v původním provedení dobytčák. |
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 1625 Registrován: 3-2013 |
No, asi po ničem ze západu nepokukovali. V 90. letech prostě peníze na investice na nákup nových vozidel neměl nikdo (a na Slovensku je měli jen do rozdělení Československa). Pak se rozjel program státních dotací - 20% na vyskopodlažní a 60% na nízkopodlažní vozidla. K tomu ještě menší provozy měly park kompletně obnoven novými T3SU. Jen Praha, Brno a Ostrava měly fůru starých T3, či dokonce T2. Takže jako nouzové řešení pořídily ty T6 a čekalo se na zázrak RT6. |
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 1626 Registrován: 3-2013 |
Jinak v té době by ČKD bylo vděčné za každou zakázku. Takže dělalo i náhradní skříně T3 a pro Brno kompletní "rekonstruované" T3R. |
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 2366 Registrován: 10-2005 ![]() |
Vždyť i do Košic a Bratislavy se T6 dostaly až po rozdělení.
Punk's not dead!
![]() ![]() |
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 1628 Registrován: 3-2013 |
Nikoliv, největší várka T6A5 šla do Košic a Bratislavy v letech 1991/1992. |
Registrovaný uživatel Číslo příspěvku: 1219 Registrován: 1-2015 |
A díky tomu naše česká města se dočkala až v letech 1994-1997. Brno, Ostrava, Praha. Ostrava byla první a tam také došly vozy s čtyřkřídlými dveřmi, budníkem a transparentem BROSE (1994), Praha dostala už "modernější" verzi T6A5 s transparenty BUSE a dvoukřídlými dveřmi. Mimochodem vozy řady T6 se vyráběly už od roku 1983 (T6B5) pro Sovětský svaz a od roku 1986 typ T6A2 pro NDR. Zatímco první typ byl vyráběn až do roku 1997, druhý typ byl vyráběn pro Německo mezi lety 1988-1991, bo sjednocení Německa a orientace německé ekonomiky na domácí trh. Do Bulharska byly taky dodávány tyhle tramvaje mezi lety 1991-1999. A až v roce 1991 byly vyrobeny prototypy T6A5. (Příspěvek byl editován uživatelem Pepan.1981.)
"Pravda zvítězí, ale dá to fušku."
Jan Masaryk Nejdebilnější výrok v historii: "Nevěřte všemu, co je na internetu, to už říkal Masaryk". Jakub Michálek (Piráti) |